Načo tie politické vsuvky?

Bravúrne.
Už by to hádam aj na knihu bolo.

Prvý krát na Gilbertov článok nedávam . Nevadí mi politická vsuvka - lebo tak to bolo, no nejako mi príde pod Gilbertove schopnosti aj ked píše, že nie je odborník na Pannoniu.
Kedže sme tu boli dlhodobo masírovaný, že Jawa bola najúžasnejšia chcelo by to porovnanie s kyvačkou a panelkou, či celkovo trochu viac info. Napr. ako tu:www.motorkari.cz/clanky/veterani/pannonia-i-v-madarsku-...
Pridám, ešte svoje postrehy z uverejnených fotiek - technické "anomálie"
foto 1 - sekundárna reťaz sa napína nie posuvom kolesa, ale asi posúvaním kyvky za motorom
foto 2 - karburátor mi na fotkách príde strašne vysoko - vyzerá to skoro ako na štvortakte.
Foto: Pannonia s prívesným vozíkom I

Pozri obrázok

tie politické vsuvky sú tam úplne zbytočné, a aj nesprávne

"V rámci zoskupenia RVHP, ktoré bolo riadené z Moskvy, s niektorými komoditami stredoeurópske štáty medzi sebou obchodovať nesmeli, no všetko dobré čo sa v NDR, PĽR, MĽR a ČSSR dopestovalo, či vyrobilo putovalo do ZSSR. Tam sa mali dobre, no my sme nemali toaletný papier, hygienické vložky a na všetko sa stáli rady. "
Tak to je hovadina od A do Z. Všetko, čo sa dalo vyviezť za devízy, sa za devízy aj vyviezlo. Bez nich by neboli stroje, technológie, patenty alebo materiály, ktoré východný blok potreboval - nemal alebo nevedel vyrobiť. Tým nemyslím, že na výrobu motoriek - ale napríklad aj na vojenskú výrobu, ťažbu, chémiu atď.
Aj preto sa motorky Csepel vyvážali (Pannonia je len obchodné označenie motoriek Csepel 250 po roku 1954, dnes je na to módne slovo "rebranding") - do USA, do Indie, do Brazilie atď., celkovo do viac ako 50 krajín.
Samozrejme, že podstatná časť do ZSSR, tam by sa ich predalo x-násobne viac, než bola výrobná kapacita, to sa týka aj Jawy, MZ, Simsona atď.

Spýtal som sa AI, čím to vlastne bolo, že ich v ČSSR bolo minimum, a tu je odpoveď:
"Maďarské motocykle, najmä Csepel (neskôr označované ako Pannonia), mali v polovici 20. storočia na československom trhu obmedzené zastúpenie v dôsledku niekoľkých vzájomne súvisiacich faktorov.
1. Motocykle Csepel (obdobie pred zavedením označenia Pannonia)
Motocykle Csepel vyrábala maďarská spoločnosť Csepel (pomenovaná podľa ostrova v Budapešti, kde sa továreň nachádzala). Počas prvých rokov výroby motocyklov v 30. rokoch 20. storočia a po druhej svetovej vojne boli motocykle a mopedy Csepel primárne určené na domáce použitie a export v rámci východného bloku.
Ich distribúcia v Československu však bola skromná z týchto dôvodov:
- Československá dominancia: Miestny motocyklový priemysel v Československu na čele s Jawou a ČZ vyrábal kvalitné a spoľahlivé mopedy a motocykle, ktoré sa tešili veľkej obľube doma i vo svete. To vytvorilo tvrdú konkurenciu pre zahraničné značky, vrátane Csepelu.
- Obmedzenia obchodu a dovozu: Československo malo silnú štátom podporovanú politiku, ktorá uprednostňovala miestnu výrobu a obmedzovala prienik maďarských motocyklov. Centrálne plánovaná ekonomika riadila obchod a často uprednostňovala výmenu základných tovarov pred spotrebnými predmetmi, ako sú motocykle.

2. Motocykle Pannonia (po roku 1954)
Po rebrandingu motocyklov Csepel na Pannonia v roku 1954 získala spoločnosť väčšie uznanie a zvýšila svoj export do iných krajín v rámci sovietskeho bloku. Zatiaľ čo motocykle Pannonia boli exportované do niekoľkých krajín vrátane Sovietskeho zväzu, západnej Európy, USA a ďaľšch krajín, ich podiel na trhu v Československu zostal obmedzený.
- Silné domáce značky: V 50. a 60. rokoch boli Jawa a ČZ dominantné nielen v Československu, ale boli aj významnými exportérmi do celého sveta. S takými silnými miestnymi značkami mala Pannonia ťažkosti konkurovať.
- Technologické rozdiely: Zatiaľ čo motocykle Pannonia boli známe svojou robustnosťou a spoľahlivosťou, československé značky mali technologický náskok. Napríklad motocykle Jawa a ČZ boli známejšie vďaka inováciám ako dvojtaktné motory a špičkové dizajnové prvky, ktoré boli pre československých jazdcov príťažlivejšie.
- Hospodárska a obchodná politika: Podobne ako v predchádzajúcich modeloch Csepel bol prístup Pannonie na československý trh obmedzený zameraním plánovaného hospodárstva na podporu domácej výroby. Československo sa radšej spoliehalo na vlastné priemyselné kapacity, vyvážalo motocykle Jawa a ČZ a bránilo sa dovozom zahraničných motocyklov, dokonca aj zo spriaznených socialistických krajín ako Maďarsko, Poľsko alebo NDR.

Záver: Hoci motocykle Csepel a Pannonia boli v Maďarsku uznávané a mali určitý exportný úspech, ich vplyv v Československu bol minimálny. Dominancia domácich značiek ako Jawa a ČZ spolu s obchodnými obmedzeniami a vládnou politikou uprednostňujúcou miestny priemysel obmedzovali úspech maďarských motocyklov na československom trhu."

Re: copy: Miesto umelej igetilencie sa môžeš spýtať napr. rovno rusov :
Ambiciózní lídři motocyklové výroby v Csepelu se snažili situaci přitlačit. Výroba starého zařízení byla omezena a k P20 byl přidán nový vývoj založený na japonském analogu. V roce 1972 se objevil prototyp P350, který se s ambiciózními parametry (350 ccm, motor o výkonu 32 koní, umožňující rychlost až 140 km/h) mohl stát nejrychlejším v socialistickém prostoru. Zdálo by se, že vše jde dopředu, ale skončilo to velmi smutně.
V roce 1975 byl zcela ukončen model T5, který byl dlouhodobě dodáván do SSSR. Vypadalo to jako demarše nebo vydírání s konečným cílem donutit sovětskou stranu ke koupi nových nadějných maďarských motocyklů. Ale velmi brzy se vzbouřeným Maďarům ukázalo, kdo je v tu chvíli pánem.
Vedení multidisciplinárního strojírenského podniku v Csepelu bylo „doporučeno“ ukončit výrobu motocyklů ve svých pracovištích. Motivace byla na moderní poměry velmi vtipná, ale pro totalitní společnost s porcovním přístupem k informacím se docela hodila: velká poptávka po cyklistickém vybavení způsobila přeměnu motocyklové divize závodu.
Takže Jawa vlastne dopadla veľmi dobre na rozdiel od madarov či Manetu.

Dôvod úpravy: igelitencia

Upravené 1 krát. Naposledy upravil tryskac (13.10.2024 19:32)

ten link je tiež chobotina.
Napríklad názov Pannonia bol v 1954 zavedený len preto, lebo "Csepel" nevedeli v niektorých krajinách vysloviť. 125-tky zase premenovali na Danuvia a presunuli v 1954 výrobu z ostrova Csepel do štvrte Zuglo.
Takže výroba Pannonií prestala preto, lebo ich prestali objednávať rusi (ZSSR)? Tak prečo ich maďari nepredávali na západ? No lebo už ich nikto nechcel.
najlepšie to maďari zhodnotili na wikipedii: nový pripravovaný model bol pre ruský trh príliš drahý, a pre západné trhy bol nemoderný už pred uvedením do výroby. Vtedy už sa na západe predávali motorky s elektrickým štartérom a oddeleným mazaním.
Csepel vyvíjal novú sériu motoriek Pannonia P20 tak, že doviezol niekoľko kusov motoriek Yamaha YDS 250, okopírovali motor, elektriku aj rám, doplnili (katastrofálne slabé) brzdy zo starej T5 a nová motorka bola na svete.
Tak ešte preklad maďarského článku:
"Séria P
P10 je prechodná séria z roku 1966, ktorá bola zostavená z dielov starej T5 a novších rozostavaných modelov. Keďže fabrika už dávno nevydala úplne nový dizajn, svet im utekal a kým sa spamätali, svet zažíval druhý rozkvet výroby motoriek.
A závod Csepel tam zostal so zastaraným radom T (alebo P10). Pre úspech na trhu bol potrebný výkonný motor, no na jeho vývoj nebol čas ani peniaze. Továreň doviezla niekoľko špičkových japonských motoriek zo zahraničia. Rozhodli sa napodobniť Yamahu YDS. Takto sa zrodil P20. Nebolo to skopírované do poslednej skrutky, ale podobnosť bola badateľná.
Sovietsky zväz chcel ale za sofistikované P20 platiť rovnakú sumu ako za oveľa jednoduchšie T5, preto sa tam tento typ nevyvážal, no vzhľadom na predchádzajúce veľké sovietske objednávky už fabrika nemala adekvátne obchodné vzťahy so Západom. V tom čase už bola načrtnutá krízová situácia.
Ďalším modelom bol P21; je vlastne posledný, ale v porovnaní s P20 je oveľa ošúchanejší, v podstate jeho jednoduchá verzia. Továreň sa snažila exportovať do Francúzska a Nemecka P21, ale žiadny prelom sa nekonal, s týmto modelom bola napokon obetovaná legenda o Csepelovi."

a ešte ďaľší: "Prvý motocykel Pannónia vyrobili v Csepel v roku 1954 a pomenoval ho technik László Molnár. Motocykle Pannónia sa v USA predávali pod značkou „White“.
Podľa „kroniky Pannónia“ Zoltána Ocskaya sa výroba skončila po tom, čo odborníci z Yamahy v roku 1974 vyjednali investíciu 40 000 metrov štvorcových v Csepeli, kde by sa ročne vyrobilo 50 000 japonsko-maďarských motoriek, 70 % z nich na export. Vtedajšie maďarské vedenie však nápad sabotovalo a posledná Pannónia,s výrobným číslom 689 039 zišla z výrobnej linky o rok neskôr."